Nech žije slnečnica! ¡Qué viva girasol!

Tento rok je veľmi suchý. To vám povie asi každý včelár. Medu veľa nebude, sever Slovenska je skoro úplne bez medu, treba včelstvá prikrmovať, včielky hladujú, lebo to čo nepomrzlo vykvitlo rýchlo a odrazu a tiež rýchlo odkvitlo, resp. uschlo. V centre Bratislavy rastú také veľké okrasné stromy, volám ich akácia (ale nie som si sto-percentne istá, či to nie je nejaký jej poddruh), ktoré bežne rastú v Maďarsku, Chorvátsku a kvetom sa podobajú agátu. Včely ich obľubujú. V našich podmienkach tento strom kvitne v lete, niekedy až koncom leta. Tento rok vykvitol už koncom júna (!) a ako zakvitol, tak aj uschol. Celé SNP-čko bolo poprášené zoschnutými kvietkami. Tento strom vie včielky super zabaviť a nasýtiť, keď už v lete nič moc nekvitne. V prípade, že počasie nepraje stromom, jediná záchrana včelára je slnečnica. A tej už nie je tak veľa ako kedysi. Jasné, cestou do Bojníc som obdivovala tie mega polia slnečnice okolo Nitry, Trenčína, Bánoviec a Topolčian. No my sme tu a nie tam. A tu sa sadí hlavne sója a kukurica. Ale vďaka niektorým rozumným agronómom aj tu dokážeme fungovať. Včelárenie je aj o korektných vzťahoch, plánovaní, predvídaní a minimalizovaní rizika. Sme vďační, že máme stanoviská, ktoré máme. Nie je to terno, ale krpane majú aj tento rok čo žrať a môžeme robiť med. Tak nech žije slnečnica a nech vám medík chutí.