Pokoj

15. február - naše mušky, poľné zajace, stáda sŕn/jeleníc a pierko... Krásne slnečno, "jar" vo vzduchu a pokoj. Zablatené topánky, niekoľko kilometrov v nohách, vyfúkaná hlava (z vonku aj z vnútra) a obdiv - môjmu mužovi a môjmu švagrovi, že robia čo ich baví, že zdieľajú poznatky a skúsenosti, že sa nevzdávajú, že niečo vo mne zmenili a stále menia a ja sa dokážem dívať na veci inak ako kedysi. Toto sme my, milujeme prírodu a naše včely. Nebudem tu ješitne dokazovať, kde a koľko včiel máme, či sme malí/veľkí včelári, pričom paradoxne to väčšinu ľudí zaujíma. Akoby to mal byť jediný ukazovateľ fundovanosti, odbornosti, pravosti a poctivosti. To, čo robíme ide z nás a nie je o číslach, množstvách a dokazovaní sebe či niekomu, či sme veľkí, malí, významní alebo bezvýznamní. Včelárime, lebo nás to neprestáva baviť. Žiť v úzkej spojitosti s prírodou je neuveriteľne očisťujúci pocit od hektického životného štýlu veľkomesta a dáva pocit neopakovateľnej slobody. Aspoň ja to tak vnímam...